Koncom apríla, 26. - 27. 4. 2010 sa vo Švajčiarsku konalo medzinárodné stretnutie lezcov spolupracujúcich s firmou Mammut. Samozrejme sme na ňom nemohli chýbať ani my. V nedeľu ráno sedím s Dávidom Šatánkom v oktávke a testujeme kvalitu rakúskych a nemeckých diaľníc.

Predtým ako začnem opisovať tohtoročný výjazd do „teplých krajín“ obzrime sa trochu do minulosti... Pred rokom som strávil v španielskom Margalefe a Oliane 7 týždňov. Vtedy nám po troch týždňoch super počasia prišli ďalšie skoro 4 týždne lejakov, krúpov a vytopených stanov.

Podobne ako minulý rok sme sa s Jožom rozhodli, že na jeseň budeme liezť v sektore Piscineta v oblasti Rodellar. Leto som si vyčlenila na budovanie formy a prelezenie množstva ciest v skale. Navštívila som niekoľko oblastí, medzi ktorými boli aj Osp, Arco, Terradets, Rodellar a iné. V tom istom čase sa Jožo rozhodol odskúšať svoje sily v čerstvo poznanom Rätikone, kde získal množstvo skúseností pre jeho budúce ciele vo viacdĺžkových cestách. Tréningové kilometre naliezol neskôr vo francúzskom St. Leger.

Určite to mnohí poznáte, leto sa už začalo, všetci niekde lezú a zrazu pic… v mojom prípade zápästie a prst… Trochu oddychu, taping páska a pokračuje sa ďalej. Neuveriteľnou rýchlosťou sa leto preklopilo do druhej polovice a ja som stále doma. Z tejto deprimujúcej situácie ma zachránil Jožo Santus.

Počas júna som spoločne s Olou Taistrou párkrát navštívili našu asi najkrajšiu a najmagickejšiu lezeckú oblasť na Slovensku - Súľov. Svoju aktivitu sme sústreďovali hlavne na cesty v okolí Veže nad ohniskom, mňe sa podarilo preliezť jednu s najkultovejších ciest a to nie len v rámci tejto oblasti - "Nový zákon" klasifikácie 10. Priznám sa, že už dlhší čas som mal túto impozantnú cestu v mysli, no až teraz som našiel čas a odhodlanie sa do nej pustiť.

Španielska lezecká oblasť Margalef sa nachádza približne 50 km od mesta Lleida v španielskej Catalunyi. Margalef je zlepencová oblasť rozpriesterajúca sa v dvoch dolinách s viac ako 600 cestami. Zalezie si tu naozaj každý, rekreační začiatočníci v ľahkých cestách od najnižších stupňov obťažnosti, až po top svetovú špičku s cestami 9a+. Bouldrové, vytrvalostné, malý, či veľký previs, každý si nájde to, čo má rád. Jedno však má väčšina ciest spoločné – trojka, dvojka, mono a zase dvojka, myslím tým chyty.