Blog    Galéria    Video    Kontakt    2 % z dane    Zasielanie noviniek  
  Index » Blog   Piatok 25.06.2021 » 197416 
CHULILLA PO DVOCH ROKOCH (ŠPANIELSKO 2015)
19.12.2015 23:00 | 5138x

Po dvoch rokoch sme sa opäť rozhodli stráviť tri jesenné týždne, respektíve ukončenie sezóny, v jednej z najlepších lezeckých oblastí, v akej som bol, po všetkých stránkach. Pôvodnú zostavu v zložení Zuzka Holúbková, Kubo Šuhajda, Jožko Lovás a ja, v ktorej sme tu boli pred dvomi rokmi, nám narušil úraz Jožkovho ramena. Našťastie sa k nám pridal Miro Stuhl. Odlietali sme 30. októbra ráno, s prestupom v Zürichu, a poobede sme už preberali zarezervovane auto neďaleko letiska vo Valencií z auto požičovne Solmar s prívlastkom „nikdy viac“, kde sa podmienky požičania viac ako dosť nezhodovali s podmienkami na webe, čo pre nás vo výsledku znamenalo rozdiel o dáku nejednu stovečku eur...

Po prvotnom rozlezení sa v nekonečných cestách v horskejšom sektore Canaveral, kde stačilo naliezť do dvoch ciest a sto metrov bolo v kapse, sme sa začali viac-menej sústrediť v kaňone od priehrady, ktorého steny sú po celý deň v tieni.

Múr dlhý niekoľko sto metrov s rôznymi typmi a charaktermi ciest od krátkych a bouldrových až po „mliečne dráhy“, kde sa mi stalo, že som si zobral 18 expresov, a aj tak som ešte musel sedem vynechať, aby som došiel do 60 metrov vzdialeného zlaňáku. V celom múre je niekoľko sektorov, kde si každý musí prísť na svoje. Ak by náhodou nie, tak asi netrafil správnu oblasť... :D

Ja som gro výjazdu strávil lezením na OS (k čomu je Chulilla ideálna), podarili sa mi preliezť dve cesty týmto čistým štýlom v obťažnosti 8a – „Planeta Namek“ a „Altos, guapos y fuertes“ – a viacero ciest v rozsahu 7c až 7c+. To druhé 8a mi v pamäti ostane asi dlhšie, dva metre pod zlaňákom totálny boj po lištách, kolená snáď vyše hlavy a madlo dva kroky nado mnou... Jeden deň oddychu mi nie úplne stačil. Na opraváka sa mi podarilo pridať dve 8a+ „Eterna juventud“ a „Amateratsu“ v sektore Balconcito, kde je to trochu prísnejšie. Zuzke sa tu podarilo preliezť svoje prvé zahraničné 7c, cestu „Hipotermia“, ktorá potrápila nejedného chlapa. Kubo išiel viac na RP a najlepšie zaknihoval v kaňone pri dedine, v sektore Pared de enfrente a to cestu „El infierno“ 8b, následne pridal ešte tiež „Eterna juventud“ 8a+ a predtým tvrdšiu „Adler fliegen nie allein“ 8a. Miro zas podvihol svoju latku v štýle flash prelezom cesty Trabubulandia 7b+ a OS línie „El gran dinosaurio blanco 7a+.

Počas restday-ov sme nezaháľali a navštívili sme viacero vychytaných destinácií. Samozrejme začali sme na pláži vo Valencií. Voda síce ako v Gdnasku, ale rýchle a intenzívne zaplávanie na regeneráciu (respektíve kryoterapiu) sme si neodpustili.

Navštívili sme aj staršiu lezeckú oblasť, ktorá sa nachádza z nášho smeru asi 150 km pred Madridom – Cuencu. Nádherné steny, mesto, klíma. Kvantum lezenia, ale prísne. Vápno, dierky, zlé stupy, dlhé kroky, bouldre. Tu musí človek trochu ubrať zo svojich číselkových ambícií.

Okúpali sme sa aj v teplých prameňoch v lezeckej oblasti Montanejos, ale čo nás na záver nášho výjazdu najviac ohúrilo bol Albarracin.
Starobylé mestečko so zrúcaninou hradu, ktoré bolo hlavným mestom Maurského kráľovstva s nezameniteľným stredovekým islamským duchom, vedľa ktorého sa nachádza úžasná bouldrová oblasť v borovicovom lese s pieskovcovými šutrami. Treba určite navštíviť, ale už aj s tým kredencom na chrbte – boudermatkou :D.

PS: Viac informácií o Chulille nájdete v mojom článku z pred dvoch rokov TU.

Jožo Krištoffy




 Vlado Linek © 1999 - 2021 Jozef Krištoffy