Blog    Galéria    Video    Kontakt    2 % z dane    Zasielanie noviniek  
  Index » Blog   Nedeľa 26.09.2021 » 199736 
PADAJÚCE LISTY V CHULILLE - ŠPANIELSKO 2013
17.02.2014 10:00 | 7531x

Už pár rokov po sebe mám vo zvyku uzatvoriť lezeckú sezónu parádnym výjazdom do zahraničia. Tohtoročný november nebol v tomto smere ničím výnimočný. Výnimočná bola ale destinácia, kde sme tento rok zakopali lezečky. O španielskej destinácií Chulilla som počul niekedy v lete 2012, ale už si neviem spomenúť kde a od koho. Každopádne vtedy na jeseň sme sa tam už nedostali a sezónu sme uzatvorili v provensálskej oblasti St. Léger. Medzičasom Chulillu na krátku chvíľu, počas zimného pôsobenia v Španielsku, navštívil Kubo a neuveriteľne si to tam pochvaľoval.

Pomaly sa zjesenievalo a nadišiel čas dať dokopy účastníkov výjazdu. Overenú štvorku okrem mňa tvorili Zuzka Holúbková, Jožko Lovás a Kubo Šuhajda. Termín odchodu sme utriasli na 1. novembra a návrat na 23. novembra. Keďže sa nám ani jednému nechcelo stráviť 35 hodín v aute cestou tam a ďalších 35 hodín cestou späť, rozhodli sme sa pre pohodlnejší spôsob prepravy a ráno sme z Viedne odleteli do Valencie, kde sme si zapožičali na celé obdobie auto a okolo obeda sme už boli v našej plánovanej destinácií.

Zo skúseností už viem, že hrotiť sa neopláca, a preto sme prvý deň využili len na oddych po ceste a na prvotné zoznámenie sa s naším pôsobiskom na nasledujúce tri týždne. Obzreli sme dedinu, našli najbližšie potraviny a pekáreň, kúpili sprievodcu za bežných 18 € a prešli sa popod steny v najbližších sektoroch. V ten deň sme zhliadli možno 20 % skál, no boli sme celkom pozitívne prekvapení, a to sme ešte zďaleka netušili, čo nás čaká v druhej časti kaňonu.

Trošku z histórie – Chulilla sa nachádza približne 70 km od španielskeho mesta Valencia. V Chulilli sa začalo liezť približne v sedemdesiatich rokoch minulého storočia. V tom období ju navštevovali lezci z celej západnej Európy. Cesty a celé sektory, v ktorých sa liezlo v tých rokoch, sú aj dnes v sprievodcovi označované ako „old school grade“ a treba sa pripraviť na to, že cesty, ktoré sú aj o dva stupne ľahšie ako v nových sektoroch, vedia oveľa viac potrápiť. Bez nejakého konkrétneho dôvodu, však, zo dňa na deň lezci prestali navštevovať túto oblasť. Ostali len miestni lezci z Loriguilla rock climbing club. Po skoro troch desaťročiach, práve vďaka miestnym lezcom a ich práci, Chulilla ožila a opäť sa jej mohol navrátiť prívlastok „international“.

Prvý lezecký deň sme vyrazili do kaňonu nachádzajúceho sa hneď pod dedinou. Bol november, no teplota v tieni dosahovala 25 °C. Rozliezli sme sa a preskúmali hlavné sektory v tejto časti kaňonu. Na ľahké rozlezenie sa v dlhých cestách, a hlavne počas chladnejších dní, odporúčam sektor „Muro de las lamentaciones“. Neskoršie sme pôsobili v tejto časti kaňonu, najmä v sektore „Pared de enfrente“ a v sektore „Sex-shop“. Nachádzajú sa tu úžasné cesty a gro obťažnosti tvoria línie od 7b do 7c+ až 8a+.

Po počiatočnom oboznámení sa s bližšími sektormi sme vyrazili aj do druhej časti kaňonu nachádzajúceho sa za meandrom. Dá sa sem ísť pešo alebo z druhej strany autom. Určite však aspoň raz odporúčam expedíciu pešo. No neskôr s pribúdajúcou únavou sme radšej chodili autom ku priehrade a odtiaľ, už kratšie, rovno do sektorov. Prvé cesty sme liezli v sektore „Chorreras“, po obrovských ciagloch, kde lezenie už niekedy malo nádych skôr komínovej techniky pomedzi ciagle. Pekné a dlhé cesty. Až ku koncu výjazdu sa dozvedám, že 7c/+, v ktorom som sa narobil ako drevorubač, bolo povodne hodnotené ako 8a. Totižto množstvo nových ciest bolo už preklasifikovaných na nižšiu obťažnosť. Hneď vedľa sa nachádza sektor „El oasis“, „El algarrobo“, „El Balconito“ atď... Je to obrovský múr skál v kaňone, vysoký do 80 metrov a s cestami dlhými od 20 do 45 metrov, mierne previsnutého charakteru po lištách a ciagloch. Dlhé technicko-vytrvalostné lezenie, po celý deň v tieni.

V týchto sektoroch sme trávili väčšinu nášho lezeckého času počas výjazdu. Všetci sme sa sústreďovali hlavne na OS, respektíve rýchle RP lezenie, pretože by bola škoda nevyužiť čas a neokúsiť v tejto oblasti čo najviac ciest. Osobne som opravoval len dve cesty PP za celé tri týždne lezenia a zvyšok tvorili cesty OS/FL. Najväčší problém v cestách, ktorý sme niekedy mali, hlavne vo vyšších obťažnostiach, bol s expresmi – boli cesty, kde bežne bolo treba zobrať aj 20 expresov a to už človek na sebe cíti. Tak sme sa vždy dohodli, kto v ktorej ceste urobí „cigáňa“ a cestu nacvaká. Alebo sme zas v tichosti dúfali, že tam niekto iný na odplatu ponechá expresy.

Počas nášho pôsobenia v tomto lezeckom raji sa nám podarilo popreliezať množstvo úžasných ciest. Spomeniem aspoň niektoré z tých cennejších:
Zuzka: Rock punk 7b+ PP, Daňos colaterales 7b+ PP, Las caquitas de Nazaretén 7b, Tierra de nadie 7b, Desplomababas 7a+.
Jožko: La quebrantá 7c+ PP, Currículo vaginal 7c OS, Un día llamado milagro 7c OS, Cap i cua 7c PP, Nivelúngalos 7c PP, Los Pasaderos 7c PP, celkovo 17 ciest 7b+ a ťažšie.
Kubo: Nueve zeta 8a+ PP, Las clochas de la Targa 8a/+ PP, El diablo viste de prana 7c+ OS, La boca de la voz 8a PP, Pim pam pons 7c/+ OS.
A môj zoznam prelezov: Las clochas de Targa 8a/+ PP, EL bufa 7c+/8a OS, Tequila sunrise 7c+/8a OS a k tomu 7 ciest 7c+ OS.

Počas restday–ov sme sa tiež nestihli nudiť. Okrem nákupov vo Valencií či Lirií sme zbehli aj na pláž, kde som sa samozrejme neubránil ponukám čínskeho maséra a dal som mu zarobiť na mojom tvrdom chrbte. V iný deň nám zas pre zmenu chrbty rozmasírovali dosť konkrétne vlny, ktoré nás sem-tam pohádzali až o dno. Preskúmali sme aj historické centrum Valencie a posledné 3 restday-e sme si dali celkom pekne do tela turistikou po planine a kaňonoch v okolí Chulille. Pravdaže nechýbalo aj poblúdenie, či zlé odbočenie a hľadanie kadiaľ ďalej, ale to sa nám stávalo aj v aute.

Nakoniec nastal podvedome odmietaný 23. november a museli sme sa pobaliť na cestu domov. Náročnú cestu z Chulille na letisko do Valencie nejdem rozvádzať, ale všetci zainteresovaný vedia, že to boli dosť intenzívne chvíle.

Už len záverom, aj keď niektoré fakty asi budem opakovať. Chulilla je skvelá oblasť neďaleko Valencie, nachádza sa tu cca 30 sektorov s 800 cestami v 6 km dlhom kaňone. Dá sa spať v aute na parkovisku, kde je aj pitná voda, prípadne je možné spať neďaleko priehrady, ale skôr odporúčam lacný prenájom priamo v dedine. Auto je výhoda, ale bez problémov sa dá fungovať aj bez neho, v dedine je dostať kúpiť skoro všetko potrebné (víno á 1,5 € ). Po zhodnotení všetkých faktorov, čo sa mojich osobných preferencií týka, je to jedna z top oblastí, kde som pôsobil a vrelo ho doporučujem.

Jožo Krištoffy (HUDYteam, Martinus.sk, Ortovox)




 Vlado Linek © 1999 - 2021 Jozef Krištoffy