Už niekedy na jar sme sa s Jožo Santusom dohodli, že na jeseň vyrazíme spolu do známej medzinárodnej oblasti Rodellar, nachádzajúcej sa v provincii Aragón na severovýchode Španielska, na upätí Pyrenejí. Rodellar už nebudem bližšie predstavovať, keďže už neraz som ho opisoval v predchádzajúcich článkoch, len musím povedať, že čím ďalej, tým viac ma očaruje neopísateľná lezecká klíma v tejto úžasnej oblasti.

V poslednom článku som písal, že po návrate zo Zillertalu som sa doma dlho nezdržal. Tak ako som vtedy napísal, po troch dňoch strávených doma, ktoré boli dosť nabité povinnosťami, v pondelok 19. júla večer, opäť zastavil VW Transporter pred našim domom. V trochu pozmenenej zostave – vedúci Sebastián, Zuzka, Piotrek, Dávid, Szymon, Jendrek a ja, sme sa vydali do 2400 km vzdialeného Rodellaru.

Jar na Slovensku nám nedala veľa možností na lezenie na skalách. V mojom prípade to bola len umelá stena, Harmanec a pár ďalších oblastí okolo Martina, keďže sme mali dosť upršané počasie. Jar sa však skončila a prišlo pre väčšinu z nás tak dlho očakávané leto. Tiež som sa už nemohol dočkať nejakého výjazdu, kde by sa dalo konečne liezť jednu novú cestu za druhou. Nezáležalo mi či ľahkú, alebo ťažkú, ale hlavne naliezť čo najviac metrov po rôznych charakteroch a najlepšie On-sightom.

Lezecká oblasť Harmanec, sa nachádza približne 20 km od Banskej Bystrice smerom do Martina, priamo naproti Harmaneckej jaskyne. Z veľkého parkoviska cez potok a asi 5 minúť hore do kopca, priamo pod skaly. Skaly sú otočené na juh a východ, ale vďaka tomu, že sa nachádzajú v hustom bukovom lese, sa tu dá v pohode liezť aj počas horúcich letných dní.

Prvý júnový víkend nám konečne priniesol pekné počasie a XV. ročník tradičného horolezeckého zrazu sa mohol konať pod modrou oblohou, na slnkom zaliatych súľovských skalách. Tento rok bola účasť ozaj hojná a stretli sa tu lezci z celého Slovenska a nechýbali ani lezci z Čiech a Poľska.